Formáty papiera a ich štandardizované rozmery

Keď si idete kúpiť blok, zošit, výkres, knihu alebo len voľné papiere, určite zistíte, že nesú označenie veľkým písmenom a číslom. Rovnaký názov znamená aj rovnaké rozmery papiera. Tie určujú štandardy, podľa ktorých sa formáty papiera delia.

Bežne užívané papiere bývajú označované ako A, B alebo C, ale existuje aj rad ďalších formátov napríklad pre fotografie alebo plagáty. Zistite, aké sú formáty papiera, ako sa delia a na čo sa jednotlivé formáty využívajú. S týmito informáciami si vždy vyberiete ten najvhodnejší formát papiera pre svoju potrebu.

Formáty papiera sa delia do radov

Veľkosti papiera majú svoj daný systém. Ide o normu STN EN ISO 216. Tá je výsledkom dlhodobého vývoja od prvotných nepísaných dohôd o veľkosti papierov, ktoré medzi sebou uzavreli jeho užívatelia. Základné formátové rady sú tri - A, B a C. Pretože sa ich veľkosti riadia normou, majú jednotlivé formáty vždy rovnaké rozmery. Dodržiavanie normy nielen uľahčí prácu, ale je vďaka nej možné vyrábať menšie a lacnejšie zariadenia, ktoré budú využívať práve tento rozmer papiera. Môže ísť o tlačiarne, kopírky a iné podobné stroje, ktoré s papiermi pracujú a vyžadujú presný formát. Systém štandardných veľkostí ISO 216 platí okrem niekoľkých výnimiek celosvetovo.

Z akých princípov formáty vychádzajú

Systém ISO stanovuje pre všetky listy papiera pomer šírky k výške v hodnote jedna ku druhej odmocniny z dvoch, teda 1: 1,4142. Prečo sa práve tento pomer hodí pre listy papiera? Ak umiestnite totiž dva rovnaké papiere v týchto rozmeroch vedľa seba alebo naopak papier prepolíme rovnobežne s kratšou stranou, vznikne list papiera, ktorý má rovnaký pomer šírky k výške.

S normalizáciou formátov sa začalo už koncom 18. storočia. Proces prebiehal predovšetkým v Nemecku a tiež vo Francúzsku. Po roku 1917 sa o zavádzaní noriem papierov začali zaujímať aj ďalšie štáty, ale v medzinárodnom meradle sa jednotné formáty papierov objavujú až v roku 1921. Základom bol papier s plochou 1 m štvorcový a s pomerom strán jedna ku druhej odmocniny z dvoch. Tejto normy sa ako prvý štát chopilo Švajčiarsko. Normované papiere sa odvtedy užívali aj v Československu, norma však bola oficiálne zavedená až v roku 1967 ako ČSN 50 0040.

Najbežnejšie sú formáty rady A

S radom formátu A istotne prišiel do styku každý. Ide o najbežnejšie denne užívané rozmery papierov, blokov, zošitov a ďalších. Rada B ponúka väčšie formáty, ale zachováva rovnaký pomer strán ako formát A, takže ho možno ľahko upraviť orezaním na ďalšie formáty. Veľkosť papiera rady C sa používa pre obálky, do ktorých by sa mali zmestiť papiere vo formátoch A rady. Veľkosti nemusia zodpovedať formátu papierov používaných v USA a v Kanade, kde sa normou ISO neriadia. Formáty môžu byť udávané v centimetroch alebo palcoch, pri fotografiách v pixeloch.

Od formátu A0 až k A8

Formát rady A patrí k najznámejším, najširšie využitie má potom formát A4. Po ňom nasledujú formáty A5 a A3. Celá rada A však zahŕňa formáty od 0 do 8. S formátom A4 sa stretnete v kancelárii pri tlači na tlačiarni, pri väčších školských zošitoch a samozrejme i pri domácom použití. Formát A3 má dvojnásobnú veľkosť formátu A4, formát A5 je dvakrát menší. Aj pri týchto formátoch je používanie bežné.

Pretože A formáty majú presne vypočítané rozmery strán, zostáva pri preložení dlhšej strany papiera stále pôvodný pomer strán. Tento pomer býva označovaný ako brána harmónie. Rozmer A0 je obdĺžnik s plochou 1 meter štvorcový, pomer strán je 1: 1,4142. To znamená, že pri preložení papiera formátu A3 vznikne formát A4, ďalším preložením formát A5 a ďalší v rade.

Rozmery rady A

Väčšia neznamená lepšia ani pri rade B

Formáty rady B sa stupňujú podobne ako rada A, ale majú väčšie rozmery. Aj ich pomer strán je daný takzvanou bránou harmónie, platia pre ne teda rovnaké pravidlá ako pre radu A. Tento formát sa využíva napríklad pri tlači kníh, novín alebo tam, kde je potrebné tlačiť až k okraju papiera. Keď pri tom vznikne biely okraj, dá sa ľahko orezať. Hodí sa preto aj pre neštandardné rozmery plagátov alebo odlišné formáty kníh.

Rozměry řady B

Obálkový formát C

Menej používané ako séria A, ale viac ako rad B - to sú formáty C. Táto rada je určená predovšetkým pre obálky. Aj tu zostáva zachovaný pomer strán bránou harmónie. Rozdiel tu však je, arch C0 sa nepodriaďuje obsahu ani dĺžke strany. Rozmery sa riadia podľa toho, aby sa do vzniknutej obálky vošiel formát A0. Tak obrovské obálky sa však nepoužívajú, bežnejšie sú obálky vo formátoch C3, C4, C5 alebo C6. Do obálky formátu C5 sa vojde preložená A4, do C6 dvakrát prehnutá A4, A5 prehnutá na tretiny. Užívaný odlišný formát DL je obálka určená pre dvojmo preložený papier formátu A4. Veľkosť DL je 22 x 11 cm.

 Rozmery rady C

Pozor na ďalšie formáty

V niektorých krajinách však norma ISO neplatí, napr. V Amerike alebo v Kanade. Iné rozmery môžu mať tiež fotografie. Americké formáty, zvlášť kancelárske, mávajú ešte ďalšie meno ako Letter, Legal, Tabloid, Executive a ďalšie. Plagáty využívajú rozmery rady A alebo majú neštandardný formát. K problémom dochádza aj preto, že v týchto štátoch nemajú metrický systém a rozmery sú uvádzané v palcoch. Pri fotografiách sa zase uvádzajú pixely. Americké rozmery a pomery strán si budete musieť nájsť alebo si ich pamätať.

Palce, centimetre alebo pixely?

Palce na centimetre prevediete ľahko, ale čo s centimetrami a pixelmi? Jednotka tlačového rozlíšenia DPI sa nastavuje v počítači a určuje rozmery a kvalitu vytlačenej fotografie. Čím je DPI vyššia, tým je kvalitnejšia tlač, ale obmedzujú sa maximálne rozmery fotografie. Ideálnou hodnotou pre tlač je rozmedzie od 300 do 600 DPI. K prevodu pixelov na cm je nutné použiť vzorec - požadovaná dĺžka strany fotografie v pixeloch x 2,54 : DPI.

Najčastejšie používané formáty fotografií;

K najmenším patrí pásový formát, teda fotografie na rôzne doklady. Ten musí mať predpísané rozmery obdĺžnika 3,5 x 4,5 cm. Pre celkový výsledok tlače sú dôležité tak rozmery, tak kvalita použitého papiera. Ako spoznáte kvalitný papier?

O kvalitě papíru vypovídá jeho gramáž

Pri výrobe papierov sa využívajú rôzne spojivá a plnidlá a odlišná je aj povrchová úprava. Rozhodujúca pre výslednú kvalitu je však gramáž papiera. Tá je uvádzaná v gramoch na meter štvorcový. S vyššou gramážou by sa mala zvyšovať kvalita a pevnosť papiera. Hodnotu gramáže je však potrebné voliť podľa toho, na aký účel bude papier slúžiť. Kancelársky papier má určenú gramáž 80 gramov na meter kubický, bežný papier sa potom pohybuje v hodnotách od 40 do 150 gramov na meter štvorcový.